Jeden z najskúsenejších

László Nyírő – meno, ktoré je už nezmazateľne spojené so ženským turnajom v Trnave od roku 2013. Teraz, keď máme desiate výročie podujatia, je práve on ideálnou osobou na to, aby porozprával viac zaujímavostí o svojej práci i histórii. „Moja prvá spomienka na Trnavu sa viaže na udalosť spred 20 rokov, keď sa odnož jedného zo slovenských satelitov hrala na univerzitných kurtoch. Klub TC EMPIRE som spoznal o dosť neskôr a mal som šťastie na skvelých partnerov. Predovšetkým pán Hlavna, ktorý si bez váhania nechal poradiť a vyšperkoval tento turnaj z 25-tisícového podujatia na súčasné s dotáciou 100 000 USD,“ povedal László Nyírő v interview pre náš bulletin.

Ako dlho sa venujete práci supervisora?

„Súčasný systém školenia a certifikovania tenisových rozhodcov a supervisorov pre profesionálne turnaje vznikol na začiatku osemdesiatych rokov minulého storočia. Medzinárodná federácia začala organizovať školy a postupne nahrádzala „amatérov“ s profesionálnymi rozhodcami. Môžem sa pochváliť, že túto profi licenciu som dostal ako prvý v bývalom Východnom bloku. To sa udialo v roku 1984 a tak som doteraz jeden z najdlhšie aktívnych členov mojej generácie.“

Aký druh vzdelania k tomu potrebujete?

„Medzinárodná tenisová federácia v súčasnosti školí profesionálov v našom odbore, teda tých, ktorí už získali aj niekoľko rokov praxe v ich vlastnej krajine. Samozrejme, výborná angličtina je podmienkou a taktiež vysoká úroveň znalosti pravidiel a predpisov. Potom, čo úspešní kandidáti prejdú testami, získajú biely odznak. To je prvý stupienok rebríka. Po ďalších 3-4 rokoch, keď sa nazberá potrebné množstvo medzinárodných skúseností, vybraní rozhodcovia môžu absolvovať vyšší level školenia. Tí, ktorí „prežijú“ skúšky, sú certifikovaní supervisori so striebornými odznakmi. Odznaky umožňujú ich držiteľom pracovať v pozícii supervisora na profesionálnych turnajoch nižšej kategórie od 15 až do 60-tisíc. Na vrchole je tzv. zlatý odznak, ktorý sa udeľuje po mnohých rokoch spoľahlivo odvedenej práce. Stotisícové a vyššie dotované turnaje môžete rozhodovať len vtedy, keď ho máte.“

Na ktorých turnajoch okrem trnavského pracujete? Môžete si vybrať, na ktorý chcete ísť?

„ITF turnaje môžu navrhnúť supervisora a pozvaná osoba musí byť odobrená ITF. Takto môžeme do istej miery ovplyvniť, kde by sme radi robili. Môj curriculum vitae obsahuje širokú škálu aktivít a pozícií v tenise. Keď som bol mladší, veľa som pracoval ako empajrový rozhodca na top eventoch vrátane ATP Tour Finals, bol som aj na Wimbledone a olympiáde. Rozhodoval som 45 rôznych daviscupových duelov v 24 rôznych krajinách. K tomu treba pridať majstrovstvá Európy jednotlivcov a tímov či seniorské MS. Nikdy som to všetko nepočítal, ale počet mojich WTA turnajov určite presahuje niekoľko desiatok. Moja práca odštartovala, samozrejme, v Maďarsku, ale som si istý, že druhé miesto zastáva hneď Slovensko. Pomáhal som tu organizátorom pripraviť prvý turnaj s dolárovou dotáciou v roku 1988. Bol to slovenský satelit, ktorý založili Jan Kukal a Ivan Lichner.“

Keď porovnáte svoj prvý rok 2013 v Trnave a ten v sezóne 2017, akým vývojom si prešiel turnaj?

„Moja prvá spomienka na Trnavu sa viaže na udalosť spred 20 rokov, keď sa odnož jedného zo slovenských satelitov hrala na univerzitných kurtoch. Klub TC EMPIRE som spoznal o dosť neskôr a mal som šťastie na skvelých partnerov. Predovšetkým pán Hlavna, ktorý si bez váhania nechal poradiť a vyšperkoval tento turnaj z 25-tisícového podujatia na súčasné s dotáciou 100 000 USD. Je náročné si pamätať všetky zmeny a vylepšenia, ktoré sa medzitým udiali. Najdôležitejším faktorom pre mňa je snaha robiť všetko lepšie a lepšie.“

Počas turnaja potrebujete byť neustále pri počítači. Môžete opísať, ako vyzerá váš jeden deň?

„Samozrejme, naša práca je spätá s počítačom, čo je veľkou výhodou, ale často nás príliš viaže k stoličke. Každé ráno zvyčajne odštartujem krátkym stretnutím s mojimi kolegami, určím im ich kurty a zápasy, na ktoré pôjdu. Pripravím elektronické zariadenia, ktoré sa používajú na kurtoch a tiež sa radšej dvakrát presvedčím, či je všetko na svojom mieste a pripravené (kurty, hráči, zberači loptičiek atď.). Keď sa začnú zápasy, potrebujem monitorovať systém livescoringu a keď nájdem problém, musím ísť na kurt a vyriešiť ho. Keď sa zápas skončí, pripravím doklad na prize money pre toho, kto prehral. Medzitým si robím prvý zápasový rozpis na nasledujúci deň, ktorý sa potom ešte preberá a mení veľakrát, kým sa dostaneme k finálnej verzii. Takisto pomáham hráčom, keď sa potrebujú skontaktovať s inými turnajmi – dohodnúť si detaily príchody, prípadne svoju neúčasť pre zranenie.“

Pozriete si niekedy zápasy aj priamo na kurte? Pamätáte si niektorý konkrétny z Trnavy, ktorý vás výnimočne zaujal?

„Ako som spomínal, zápasy sledujem online, aspoň skóre. Ale keď je to možné, veľmi rád si posedím na terase reštaurácie a pozriem si naživo dianie na centrálnom kurte. Pritom si spomeniem na staré dobré dni, keď neboli počítače, žiadny livescoring a mohli sme si sedieť v hľadisku a užívať tenis. Ak sa ma pýtate na najkrajšiu spomienku, tak si spomínam na dramatickú situáciu spred 4 rokov. Celý týždeň sme mali daždivý a pršalo aj celú nedeľu. Vo finále boli domáca Anna Karolína Schmiedlová a Barbora Strýcová, dve excelentné hráčky. Čelili sme brutálne ťažkému rozhodnutiu, či prinútiť hráčky ísť do haly a ukončiť turnaj miesto antuky na harde bez televízneho prenosu a bez divákov, alebo ich držať v dejisku až do pondelka. Obidve už mali letenky na ďalší turnaj. Nakoniec problém vyriešila slovenská televízia, keď ponúkli presun priameho prenosu na pondelok na piatu poobede (čo bolo fantastické!), takže sme nakoniec mali skvelé finále a plné hľadisko.“

Čo máte radi na Slovensku a ako sa cítite v Trnave?

„Na Slovensku má rád úplne všetko. Milujem hory, kopce, rieky, údolia, ale i jedlo či ľudí. Mám aj to šťastie, že som pochytil základy slovenčiny. Je to jazyk, ktorý považujem za nádherný. V Trnave sa cítim ako doma už od prvého momentu. Užívam si aj ponevieranie sa po starých uličkách mesta, nadýchavam sa historickej atmosféry úplne ideálne na jednej z terás s dobrou šálkou kávy.“

Myslíte si, že turnaj v Trnave potrebuje niečo zlepšiť k tomu, aby bol jedným z najlepších turnajov svojej kategórie na svete alebo ním už je?

„Keď beriem do úvahy podmienky v klube, kurty a všetko v areáli, myslím si, že turnaj dosiahol svoje optimálne limity. Môžeme špekulovať o tom, či by nebolo vhodné postúpiť o stupeň vyššie a stať sa turnajom na WTA okruhu. Samozrejme, to by vyžadovalo nejaké investície a značné navýšenie rozpočtu turnaja. Otázkou však je, čo potrebujú slovenskí hráči najviac? Z čoho profitujú? Na akú skupinu hráčok sa zameriavate, sú to tie s vyšším postavením v rebríčku alebo chcete dať príležitosť aj novej generácii v domácom prostredí?“

Ak sa nevenujete svojej práci, čo robievate, máte nejaké hobby?

„Do roku 2016 som bol naplno supervisorom, čo znamená, že som 180 nocí v roku strávil v hoteloch a častokrát som sa zastavil doma len pre to, aby som si vymenil kufre medzi dvoma turnajmi. Už ako sedemdesiatnik som sa rozhodol spomaliť, cestovať už len na maximálne 0 až 10 turnajov do roka. Doma si užívam spoločnosť mojej rodiny, robím drobné práce okolo domu, v záhrade či vínnej pivnici. Počúvam hudbu, sledujem šport v televízii, takže sa venujem všetkému, čomu aj iní ľudia na dôchodku a... A už teraz sa neviem dočkať, kedy bude ďalší turnaj.“