Ján Studenič je s Terezou Mihalíkovou od jej deviatich rokov, čo býva v tenise málo vídaný jav. Z turnajov HTO ju postupne doviedol až ku juniorským grandslamovým triumfom. „Je to o práci, o pochopení, o rešpekte. Vyvíja sa hráč i tréner. Každý vkladá do toho to svoje. Obaja musíme pracovať, aby sme to posúvali každý rok vyššie,“ hovorí o dôvodoch, prečo ich spolupráca naďalej funguje tak dobre.

Studenič, ktorý sa tiež stal súčasťou tímu EMPIRE Tennis Academy, už roky strávené so zverenkyňou ani nepočíta. „Treba sa skôr dívať dopredu. Mojou ambíciou vždy bolo urobiť z hráča tenistu svetového kalibru. Zatiaľ je to dobre naštartované. Našim hlavným cieľom bolo hrať desaťtisícky a dostať sa potom na vyššie turnaje. Je tu ešte jeden cieľ, tým je maturita,“ hovorí o najbližších výzvach.

Podľa rodáka z Nitry medzi jeho hráčkou a tenistkami vyššie v rebríčku WTA nie je ani tak rozdiel v technike úderov alebo v samotnom ponímaní tenisu, ale rozhoduje mentálna vyrovnanosť a stabilita. „Musia dokázať podávať stabilné výkony po dobu šiestich, siedmich dní. Dôležitá je mentálna odolnosť. Kto chce vyhrať turnaj, nemôže zaváhať. Treba zdôrazniť aj adaptabilitu na rôzne povrchy. Dobrý hráč musí vedieť prepnúť za 1-2 týždne na antuku. Chceme, aby to až tak nezaťažovalo hlavu, potrebujeme na tom s Terezou popracovať. Musíme zlepšiť aj prechod na sieť, má tam byť suverénnejšia,“ vymenúva Studenič a zároveň priznáva, že Mihalíková už spoznala na vlastnej koži tvrdú profesionalitu na profiokruhu.

„Tereza je iná, veľmi kamarátska. No na veľkých turnajoch pocítila, že kamarátstvo ustupuje do úzadia. Ide o veľké body a peniaze. Z toho vyplýva, že existuje uzavretosť a nekomunikuje sa. Je to individuálny šport. Každý si vezme to, čo si vybojuje. Bude to musieť zvládnuť – treba tvrdý profesionány prístup na turnajoch a potom pôjde hore aj výkonnosť,“ dodáva kouč.